Cisplatina 2-4 cykly
Pre monoterapiu sa odporúčajú nasledujúce dva dávkovacie režimy: Jedna dávka 50 až 120 mg/m² povrchu tela každé 3 až 4 týždne; 15 až 20 mg/m²/deň počas piatich dní, každé 3 až 4 týždne. Ak sa cisplatina používa v kombinovanej chemoterapii, dávka cisplatiny sa musí znížiť. Typická dávka je 20 mg/m² alebo viac raz za 3 až 4 týždne.
https://cdn.accord-healthcare.com/ie/public/spc/spc_cisplatin_1_mg.ml_concentrate_for_solution_for_infusion_pa_2315.081.001.pdf

Existujú dôkazy, že kombinácie na báze cisplatiny tiež predlžujú prežívanie, keď sa podávajú po chirurgickom zákroku pacientom v resekovanom štádiu II a IIIA.
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/2548280/

Cisplatina 2-4 cykly
Pre monoterapiu sa odporúčajú nasledujúce dva dávkovacie režimy: Jedna dávka 50 až 120 mg/m² povrchu tela každé 3 až 4 týždne; 15 až 20 mg/m²/deň počas piatich dní, každé 3 až 4 týždne.
Ak sa cisplatina používa v kombinovanej chemoterapii, dávka cisplatiny sa musí znížiť. Typická dávka je 20 mg/m² alebo viac raz za 3 až 4 týždne.
https://cdn.accord-healthcare.com/ie/public/spc/spc_cisplatin_1_mg.ml_concentrate_for_solution_for_infusion_pa_2315.081.001.pdf

Etopozid:
Odporúčaná dávka etopozidu u dospelých pacientov je 50 až 100 mg/m²/deň na 1. až 5. deň alebo 100 až 120 mg/m² na 1., 3. a 5. deň každý 3. až 4. týždeň v kombinácii s ďalšími liekmi na liečbu ochorenia. Dávkovanie sa musí upraviť vzhľadom na myelosupresívne účinky iných liekov v danej kombinácii alebo účinky predchádzajúcej rádioterapie alebo chemoterapie (pozri časť 4.4), ktoré mohli spôsobiť úbytok rezervy kostnej drene. Dávky nasledujúce po začiatočnej dávke sa musia upraviť, ak počet neutrofilov je menej ako 500 buniek/mm³ viac ako 5 dní. Okrem toho sa dávka musí upraviť v prípade výskytu horúčky, infekcie, alebo ak je počet trombocytov menší ako 25 000 buniek/mm , pokiaľ tento pokles nespôsobilo ochorenie. Následné dávky sa musia upraviť v prípade toxicity 3. alebo 4. stupňa, alebo ak je renálny klírens kreatinínu menší ako 50 ml/min. Odporúča sa zníženie dávky o 25 % pri zníženom klírense kreatinínu 15 až 50 ml/min.
https://www.sukl.sk/buxus/docs/download/SPC00651758.pdf

Existujú dôkazy, že kombinácie na báze cisplatiny tiež predlžujú prežívanie, keď sa podávajú po chirurgickom zákroku pacientom v resekovanom štádiu II a IIIA.
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/2548280/

Randomizovaná štúdia porovnávajúca prežívanie po liečbe cisplatinou (120 mg/m²) alebo cisplatinou plus etopozid (100 mg/m² v 1., 2. a 3. deň) u 162 hodnotiteľných pacientov s pokročilým nemalobunkovým karcinómom pľúc (NSCLC). Nezistil sa žiadny štatisticky významný rozdiel v prežívaní; medián prežívania bol 26 a 22 týždňov u pacientov užívajúcich cisplatinu a u pacientov užívajúcich cisplatinu plus etoposid. Miera objektívnej odpovede bola 19 % pre cisplatinu a 26 % pre kombináciu; zodpovedajúce miery odpovede boli 17 % a 43 % u pacientov s obmedzeným ochorením. Pokiaľ ide o toxicitu, medzi týmito dvoma ramenami štúdie sa nezistili žiadne významné rozdiely, s výnimkou alopécie a granulocytopénie, ktoré sa vyskytli častejšie u pacientov liečených cisplatinou a etopozidom.
https://ascopubs.org/doi/abs/10.1200/JCO.1989.7.8.1087

Cisplatina 2-4 cykly
Pre monoterapiu sa odporúčajú nasledujúce dva dávkovacie režimy: Jedna dávka 50 až 120 mg/m² povrchu tela každé 3 až 4 týždne; 15 až 20 mg/m²/deň počas piatich dní, každé 3 až 4 týždne.
Ak sa cisplatina používa v kombinovanej chemoterapii, dávka cisplatiny sa musí znížiť. Typická dávka je 20 mg/m² alebo viac raz za 3 až 4 týždne.
https://cdn.accord-healthcare.com/ie/public/spc/spc_cisplatin_1_mg.ml_concentrate_for_solution_for_infusion_pa_2315.081.001.pdf

Vinorelbin
Pri monoterapii je odporúčaný režim:
Prvé tri podania 60 mg/m² plochy povrchu tela, podávané jedenkrát týždenne.
Následné podania
Po treťom podaní sa odporúča zvýšiť dávku lieku Vinorelbine Glenmark na 80 mg/m² jedenkrát týždenne, s výnimkou pacientov, u ktorých počas prvých troch podaní dávky 60 mg/m² klesol počet neutrofilov jedenkrát pod 500/mm³ alebo viac ako jedenkrát v rozmedzí 500 až 1 000/mm³
https://www.sukl.sk/hlavna-stranka/slovenska-verzia/pomocne-stranky/detail-lieku?page_id=386&lie_id=3350D

Existujú dôkazy, že kombinácie na báze cisplatiny tiež predlžujú prežívanie, keď sa podávajú po chirurgickom zákroku pacientom v resekovanom štádiu II a IIIA.
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/2548280/

Vinorelbin je antineoplastický liek, ktorý patrí medzi alkaloidy z rodu Vinca. Na rozdiel od všetkých ostatných alkaloidov z rodu Vinca má vinorelbín zmenenú štruktúru jeho katarantínovej frakcie. Táto na molekulárnej úrovni pôsobí na dynamickú rovnováhu tubulínu v mikrotubulárnom systéme bunky. Inhibuje polymerizáciu tubulínu a prednostne sa viaže na mitotické mikrotubuly, pričom na axonálne mikrotubuly pôsobí až pri dosiahnutí vysokej koncentrácie. Jeho schopnosť špiralizovať tubulín je nižšia než pri vinkristíne. Vinorelbin blokuje mitózu vo fáze G2-M a spôsobuje usmrtenie bunky v interfáze alebo v nasledujúcom mitotickom delení.
https://www.sukl.sk/buxus/docs/download/SPC00727974.pdf

Štyristopätnásť pacientov bolo vhodných a hodnotiteľných. V ramene I (cisplatina) bola miera čiastočnej odpovede 12 %. Rameno II (cisplatina a vinorelbín) malo 26 % mieru odpovede (2 % úplné odpovede a 24 % čiastočné odpovede, P = 0,0002). V skupine s cisplatinou a vinorelbínom bola štatisticky významná výhoda, pokiaľ ide o prežívanie bez progresie (medián, 2 vs. 4 mesiace; P = 0,0001) a celkové prežitie (medián, 6 vs. 8 mesiacov; P = 0,0018). Jednoročné prežívanie bolo 20 % v prípade samotnej cisplatiny a 36 % v skupine s kombináciou. V ramene II štúdie bola väčšia hematologická toxicita (81 % granulocytopénia stupňa 3 a 4 oproti 5 % v ramene I). Ostatné toxicity, ako je renálna insuficiencia, ototoxicita a nauzea a vracanie a neuropatia, boli podobné.
https://ascopubs.org/doi/abs/10.1200/jco.1998.16.7.2459

Vyšetrenie PD-L1 u pacientov s lokálne pokročilým NSCLC
Posúdenie pacientov na liečbu musí byť na základe tumorovej expresie PD-L1 potvrdenej validovaným testom.
10 mg/kg každé 2 týždne alebo
1 500 mg každé 4 týždne

• • a) Do progresie ochorenia, neprijateľnej toxicity alebo maximálne 12 mesiacov
  • b)
    • a) Pacienti s telesnou hmotnosťou 30k galebo menej musia dostávať dávku odvodenú od telesnej hmotnosti, ktorá zodpovedá 10 mg/kg IMFINZI každé 2 týždne alebo 20 mg/kg každé 4 týždne ako monoterapia, až kým sa telesná hmotnosť nezvýši na viac ako 30 kg.
    • b) Uklinicky stabilizovaných pacientov s dôkazom progresie ochorenia na začiatku liečby sa odporúča pokračovať v liečbe až do potvrdenia progresie ochorenia.

https://www.ema.europa.eu/en/documents/product-information/imfinzi-epar-product-information_sk.pdf

Účinnosť durvalumabu sa skúmala v štúdii PACIFIC, randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej multicentrickej štúdii u 713 pacientov s lokálne pokročilým, neresekovateľným NSCLC. Pacienti absolvovali minimálne 2 cykly zvolenej chemoterapie na báze platiny spolu s rádioterapiou v priebehu 1 až 42 dní pred vstupom do štúdie a mali výkonnostný stav podľa ECOG 0 alebo 1. Deväťdesiatdva percent pacientov dostalo celkovú dávku ožiarenia 54 až 66 Gy. Zo štúdie boli vylúčení pacienti, u ktorých došlo k progresii po chemoradiačnej liečbe, pacienti s predchádzajúcou expozíciou akejkoľvek anti-PD-1 alebo anti-PD-L1 protilátke, pacienti s aktívnym alebo v minulosti zdokumentovaným autoimunitným ochorením v priebehu 2 rokov pred vstupom do štúdie; s imunodeficienciou v anamnéze; so závažnými imunitne podmienenými nežiaducimi reakciami v anamnéze; so zdravotnými stavmi vyžadujúcimi systémovú imunosupresiu, s výnimkou fyziologickej dávky systémových kortikosteroidov; s aktívnou tuberkulózou alebo hepatitídou typu B alebo C alebo infekciou HIV alebo pacienti, ktorí dostali živú atenuovanú očkovaciu látku v priebehu 30 dní pred alebo po začiatku liečby durvalumabem. Pacienti boli randomizovaní v pomere 2:1 na podávanie durvalumabu v dávke 10 mg/kg (n = 476) alebo placeba v dávke 10 mg/kg (n = 237) vo forme intravenóznej infúzie každé 2 týždne až počas 12 mesiacov alebo do neakceptovateľnej toxicity, či potvrdenej progresie ochorenia. Randomizácia bola stratifikovaná podľa pohlavia, veku (< 65 rokov oproti ≥ 65 rokov) a fajčenia (fajčiar oproti nefajčiarovi). Pacienti s kontrolovaným ochorením po 12 mesiacoch mali možnosť byť po progresii ochorenia opätovne liečení. Zhodnotenie stavu nádoru sa vykonávalo každých 8 týždňov počas prvých 12 mesiacov a následne každých 12 týždňov.

Pacienti boli zaradení bez ohľadu na úroveň expresie nádorovej PD-L1. Ak boli k dispozícii archívne vzorky nádorového tkaniva odobratého pred chemoradiačnou liečbou, retrospektívne sa analyzovali na expresiu PD-L1 na nádorových bunkách použitím metódy VENTANA PD-L1 (SP263) IHC. Zo 713 randomizovaných pacientov poskytlo 63 % pacientov vzorku tkaniva, ktorá mala dostatočná kvalitu a kvantitu na stanovenie expresie PD-L1 a u 37 % bola expresia neznáma.

Demografické charakteristiky a východiskové charakteristiky ochorenia boli medzi skupinami štúdie rovnomerne vyvážené. Východiskové demografické charakteristiky celkovej populácie štúdie boli nasledovné: muži (70 %), vek ≥ 65 rokov (45 %), vek ≥ 75 rokov (8 %), fajčiar v súčasnosti (16 %), bývalý fajčiar (75 %), nefajčiar (9 %), výkonnostný stav podľa ECOG 0 (49 %), výkonnostný stav podľa ECOG 1 (51 %).
Charakteristiky ochorenia boli nasledovné: štádium IIIA (53 %), štádium IIIB (45 %), histologický podtyp skvamózny (46 %), neskvamózny (54 %). U 451 pacientov s dostupnou expresiou PD-L1 bolo 67 % s TC ≥ 1 % [PD-L1 TC 1-24 % (32 %), PD-L1 TC ≥ 25 % (35 %)] a 33 % bolo TC < 1 %.

Štúdia preukázala štatisticky významné zlepšenie PFS v liečebnej skupine s durvalumabem v porovnaní so skupinou s placebom [pomer rizika (hazard ratio, HR) = 0,52 (95 % IS: 0,42; 0,65), p < 0,0001]. Štúdia preukázala štatisticky významné zlepšenie OS v liečebnej skupine s durvalumabem v porovnaní so skupinou s placebom [HR = 0,68 (95 % IS: 0,53; 0,87), p = 0,00251].

V analýze 5-ročného sledovania s mediánom sledovania 34,2 mesiacov durvalumab naďalej preukazoval zlepšenie OS a PFS v porovnaní s placebom. Zlepšenia PFS a OS v prospech pacientov dostávajúcich durvalumab v porovnaní s pacientmi dostávajúcimi placebo boli pozorované konzistentne vo všetkých vopred definovaných analyzovaných podskupinách.
https://www.ema.europa.eu/en/documents/product-information/imfinzi-epar-product-information_sk.pdf

Pri zvažovaní použitia ozimertinibu je potrebné určiť stav mutácie EGFR (vo vzorkách nádoru pre adjuvantnú liečbu a vzorkách nádoru alebo plazmy pre lokálne pokročilé alebo metastatické ochorenie) s použitím validovanej testovacej metódy.
Odporúčaná dávka je 80 mg ozimertinibu jedenkrát denne.
Pri adjuvantnej liečbe majú pacienti dostávať liečbu až do recidívy ochorenia alebo neakceptovateľnej toxicity. Dĺžka trvania liečby počas viac ako 3 rokov sa neskúmala.
Pacienti s lokálne pokročilým alebo metastatickým karcinómom pľúc majú liečbu dostávať až do progresie ochorenia alebo neakceptovateľnej toxicity.
Pri vynechaní dávky ozimertinibu sa má vynechaná dávka užiť iba ak do ďalšej dávky ostáva viac ako 12 hodín.
https://www.ema.europa.eu/en/documents/product-information/tagrisso-epar-product-information_sk.pdf

V dvojito zaslepenej štúdii ADAURA boli pacienti s resekovaným NSCLC v štádiu IB-IIIA zaradení k liečbe ozimertinibom (n = 339) alebo placebom (n = 343) počas troch rokov. Použitie adjuvantnej chemoterapie pred randomizáciou v štúdii bolo ponechané na rozhodnutie lekára a pacienta. Primárnym cieľom bolo prežitie bez ochorenia (DFS) pri NSCLC v štádiu II – IIIA, sekundárne ciele boli DFS v celej populácii pacientov (IB – IIIA), celkové prežitie a bezpečnosť liečby. Počet pacientov po resekcii NSCLC štádia II – IIIA, ktorí boli živí a bez ochorenia v 24 mesiaci bol 90% (95%CI: 84 – 93) v ramene s ozimertinibom a 44% (95%CI: 37 – 51) v ramene s placebom, HR pre rekurenciu ochorenia alebo smrť: 0,17 (99,06%CI: 0,11 – 0,26, p menej ako 0,001). V celej populácii (IB – IIIA) boli výsledky podobné. Nežiadúce účinky stupňa III a vyššie boli pozorované u 20% pacientov v ramene s ozimertinibom a u 13% v skupine s placebom. Jediné úmrtie súvisiace s liečbou bolo v ramene s placebom (embólia do pľúc).
https://www.ema.europa.eu/en/documents/product-information/tagrisso-epar-product-information_sk.pdf
Wu YL, Tsuboi M, He J, et al. Osimertinib in Resected EGFR-Mutated Non-Small-Cell Lung Cancer. N Engl J Med. 2020;383(18):1711-1723.

Pre výber pacientov s ALK-pozitívnym NSCLC je potrebná validovaná analytická metóda na testovanie ALK. ALK pozitivita NSCLC sa má overiť pred začiatkom liečby alektinibom.

Odporúčaná dávka alektinibu je 600 mg (štyri 150 mg kapsuly) užívaných dvakrát denne s jedlom (celková denná dávka je 1 200 mg). Pacientom s existujúcou závažnou poruchou funkcie pečene (trieda C podľa Childovej-Pughovej klasifikácie) sa má podávať počiatočná dávka 450 mg dvakrát denne s jedlom (celková denná dávka je 900 mg.
Liečba má pokračovať až do recidívy ochorenia, do vzniku neprijateľnej toxicity alebo počas 2 rokov.

https://www.ema.europa.eu/sk/documents/product-information/alecensa-epar-product-information_sk.pdf

Alektinib je indikovaný v monoterapii ako adjuvantná liečba po kompletnej resekcii nádoru u dospelých pacientov s ALK-pozitívnym NSCLC, ktorí majú vysoké riziko recidívy.

Nasledujúce výberové kritériá definujú pacientov s vysokým rizikom recidívy, ktorí sú zahrnutí v terapeutickej indikácii a odzrkadľujú populáciu pacientov s NSCLC v štádiu IB (nádory ≥ 4 cm) – IIIA podľa kritérií „stagingu“ UICC/AJCC, 7. vydanie: Veľkosť nádoru ≥ 4 cm; alebo nádory akejkoľvek veľkosti, ktoré sú sprevádzané buď N1 statusom, alebo N2 statusom; alebo nádory s inváziou do torakálnych štruktúr (priamo prerastajú do pohrudnice, hrudnej steny, bránice, bránicového nervu, mediastinálnej pleury, parietálneho perikardu, mediastína, srdca, veľkých ciev, priedušnice, návratného hrtanového nervu, pažeráka, tela stavca, kariny); alebo nádory postihujúce hlavný bronchus vzdialené < 2 cm od kariny, ale bez postihnutia kariny; alebo nádory spojené s atelektázou alebo obštrukčnou pneumonitídou celých pľúc; alebo nádory s oddeleným nádorovým nodulom (nodulami) v tom istom laloku alebo v inom ipsilaterálnom laloku ako primárny nádor

Účinnosť alektinibu v adjuvantnej liečbe pacientov s ALK-pozitívnym NSCLC po kompletnej resekcii nádoru bola stanovená v globálnom randomizovanom, otvorenom klinickom skúšaní fázy III (BO40336; ALINA). Pacienti vhodní na zaradenie do štúdie museli mať NSCLC v štádiu IB (nádory ≥ 4 cm) – štádiu IIIA podľa „stagingu“ (systému pre určenie štádia nádoru) UICC (Union for International Cancer Control)/AJCC (American Joint Committee on Cancer), 7. vydanie, a ALK-pozitivitu ochorenia zistenú lokálne vykonaným ALK testom označeným značkou CE alebo centrálne vykonaným imunohistochemickým (IHC) testom Ventana ALK (D5F3).

Odporúčaná dávka je buď 840 mg, ktorá sa podáva intravenózne každé dva týždne, alebo1 200 mg, ktorá sa podáva intravenózne každé tri týždne, alebo 1 680 mg, ktorá sa podáva intravenózne každé štyri týždne, alebo 1875 mg subkutánne každé 3 týždne po dobu 1 roka pokiaľ nedôjde k recidíve ochorenia alebo k vzniku neprijateľnej toxicity. Liečba trvajúca dlhšie ako 1 rok nebola skúmaná.

https://www.ema.europa.eu/sk/documents/product-information/tecentriq-epar-product-information_sk.pdf

Atezolizumab v monoterapii je indikovaný na adjuvantnú liečbu po kompletnej resekcii a chemoterapii na báze platiny dospelým pacientom s NSCLC s vysokým rizikom recidívy, u ktorých je v nádore expresia PD-L1 ≥ 50 % nádorových buniek (tumour cells, TC), a ktorí nemajú NSCLC s mutáciami EGFR alebo s pozitivitou ALK.

Nasledujúce výberové kritériá definujú pacientov s vysokým rizikom recidívy, ktorí sú zaradení do terapeutickej indikácie a odzrkadľujú populáciu pacientov so štádiom II – IIIA podľa systému pre kritéria k určeniu štádia, 7. vydanie. Veľkosť nádoru ≥ 5 cm; alebo nádory akejkoľvek veľkosti, ktoré sú buď sprevádzané štádiom N1 alebo N2; alebo nádory, ktoré sú invazívne do hrudníkových štruktúr (priamo napádajú parietálnu pleuru, hrudníkovú stenu, bránicu, bránicový nerv, mediastinálnu pleuru, parietálny perikard, mediastínum, srdce, veľké cievy, priedušnicu, recidivujúci laryngeálny nerv, pažerák, stavcové telo, karinu); alebo nádory, ktoré postihujú hlavný bronchus < 2 cm distálne od kariny, ale bez postihnutia kariny; alebo nádory, ktoré sú spojené s atelektázou alebo obštrukčnou pneumonitídou celých pľúc; alebo nádory so samostatným uzlom (uzlami) v rovnakom laloku alebo odlišným ipsilaterálnym lalokom ako primárny.

Otvorená, multicentrická, randomizovaná štúdia fázy III, GO29527 (IMpower010), sa uskutočnila na zhodnotenie účinnosti a bezpečnosti atezolizumabu v adjuvantnej liečbe pacientov s NSCLC v štádiu IB (nádory ≥ 4 cm) – IIIA (kritéria k určeniu štádia podľa systému UICC [Union for International Cancer Control]/AJCC [American Joint Committee on Cancer], 7. vydanie).

Pri neoadjuvantnej a adjuvantnej liečbe resekovateľného NSCLC majú byť pacienti liečení pembrolizumabom v kombinácii s chemoterapiou v neoadjuvantných podmienkach 4 dávkami 200 mg každé 3 týždne alebo 2 dávkami 400 mg každých 6 týždňov alebo do progresie ochorenia, ktorá vylučuje definitívny chirurgický zákrok alebo do neakceptovateľnej toxicity, po čom nasleduje adjuvantná liečba pembrolizumabom vo forme monoterapie 13 dávkami 200 mg každé 3 týždne alebo 7 dávkami 400 mg každých 6 týždňov alebo do rekurencie ochorenia alebo do neakceptovateľnej toxicity. Pacientom, u ktorých dôjde k progresii ochorenia, ktorá vylučuje definitívny chirurgický zákrok alebo k neakceptovateľnej toxicite súvisiacim s neoadjuvantnou liečbou pembrolizumabom v kombinácii s chemoterapiou, sa nesmie podávať adjuvantná liečba pembrolizumabom vo forme monoterapie.

https://www.ema.europa.eu/sk/documents/product-information/keytruda-epar-product-information_sk.pdf

Pembrolizum je v kombinácii s chemoterapiou obsahujúcou platinu ako neoadjuvantná liečba a následne s pokračovaním vo forme monoterapie ako adjuvantná liečba indikovaná dospelým na liečbu resekovateľného nemalobunkového karcinómu pľúc s vysokým rizikom rekurencie (selekčné kritériá, pozri časť 5.1).

Účinnosť pembrolizumabu v kombinácii s chemoterapiou obsahujúcou platinu ako neoadjuvantnej liečby a následne s pokračovaním vo forme monoterapie ako adjuvantnej liečby sa skúmala v multicentrickej, randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii KEYNOTE-671. Kľúčové kritériá pre zaradenie do štúdie boli v minulosti neliečení pacienti s resekovateľným NSCLC, u ktorých bolo vysoké riziko (štádium II, IIIA alebo IIIB (N2) podľa 8. vydania AJCC) rekurencie, bez ohľadu na expresiu PD-L1 v nádore na základe stanovenia diagnostickou súpravou PD-L1 IHC 22C3 pharmDxTM. Pre zaradenie do štúdie nebolo povinné testovanie genómových nádorových aberácií alebo onkogénnych riadiacich mechanizmov (driver). Nasledujúce selekčné kritériá definujú pacientov s vysokým rizikom rekurencie, ktorí sú zahrnutí v terapeutickej indikácii a odrážajú populáciu pacientov so štádiom II – IIIB (N2) podľa 8. vydania systému štádií: veľkosť nádoru > 4 cm; alebo nádory akejkoľvek veľkosti, ktoré sú sprevádzané buď stavom N1 alebo N2; alebo nádory, ktoré sú invazívne do torakálnych štruktúr (priamo prenikajú do parietálnej pleury, hrudnej steny, bránice, frenického nervu, mediastinálnej pleury, parietálneho perikardia, mediastína, srdca, veľkých ciev, priedušnice, rekurentného laryngálneho nervu, pažeráka, tela stavca, karíny); alebo nádory, ktoré postihujú hlavnú priedušku pri veľkosti nádoru > 4 cm; alebo nádory s veľkosťou > 4 cm, ktoré spôsobujú obštrukčnú atelektázu, ktorá siaha až k hilu; alebo nádory so samostatným uzlíkom (uzlíkmi) v rovnakom laloku alebo odlišnom ipsilaterálnom laloku ako primárny pľúcny karcinóm.